Automatizácia skladu sa nezačína výberom konkrétnej technológie. Najskôr je potrebné dobre porozumieť súčasnej prevádzke, skladovanému sortimentu, požadovanému výkonu aj tomu, ako sa môžu potreby skladu v nasledujúcich rokoch meniť.
Čím kvalitnejšie sú informácie na začiatku projektu, tým presnejšie možno navrhnúť riešenie, ktoré nebude zodpovedať iba dnešným požiadavkám, ale bude pripravené aj na ďalší rast.
Na čo sa teda zamerať ešte predtým, ako začnete riešiť konkrétnu skladovú technológiu?
1. Akú úlohu váš sklad skutočne plní?
Inak funguje expedičný sklad pre zákaznícke objednávky, inak sklad zásobujúci výrobu a odlišne napríklad sklad náhradných dielov alebo archív.
Na začiatku projektu je preto dôležité určiť, akú funkciu sklad plní a aké procesy musí budúce riešenie podporovať.
Napríklad:
- zásobovanie výroby,
- expedíciu zákazníckych objednávok,
- sklad náhradných dielov,
- sklad surovín alebo komponentov,
- archiváciu,
- kombináciu viacerých rôznych procesov.
Práve účel skladu významne ovplyvňuje požadovanú kapacitu, rýchlosť vychystávania aj spôsob automatizácie.
2. Ako skladujete dnes?
Automatizácia by mala riešiť konkrétny problém. Preto je dôležité najskôr dobre zmapovať súčasný stav.
Používate policové alebo paletové regály? Prebieha vychystávanie manuálne? Aké vzdialenosti musia zamestnanci počas zmeny prekonávať? Používate už niektoré automatizované technológie?
Okrem používaného systému skladovania sa oplatí sledovať aj miesta, kde dnes vznikajú najväčšie časové straty, chyby alebo obmedzenia.
3. Ako intenzívne sklad využívate?
Rozdiel medzi jednozmennou prevádzkou a skladom fungujúcim 24 hodín denne, sedem dní v týždni, je zásadný.
Zistite preto:
- koľko zmien denne sklad pracuje,
- koľko dní v týždni je v prevádzke,
- či musí byť technológia dostupná nepretržite,
- aké sú plánované odstávky.
Tieto informácie majú vplyv nielen na výkon technológie, ale aj na jej dostupnosť, redundanciu a servisný koncept.
4. Aké výrazné sú vaše sezónne špičky?
Priemerný výkon skladu často neposkytuje dostatočný obraz o skutočných požiadavkách.
E-commerce, maloobchod, výroba aj distribúcia môžu počas roka zaznamenávať výrazné výkyvy. Typickým príkladom sú predvianočné mesiace, Black Friday, sezónna výroba alebo pravidelné mesačné a kvartálne špičky.
Dôležité preto nie je iba vedieť, koľko objednávok sklad spracuje v priemere, ale aj aký výkon musí zvládnuť v najvyťaženejších obdobiach.
5. Aký tovar budete skladovať?
Rozmery a počet položiek nie sú jedinými parametrami. Charakter skladovaného tovaru môže významne ovplyvniť vhodnú technológiu aj podobu celého riešenia.
Je tovar:
- štandardný,
- krehký,
- ťažký,
- citlivý na teplotu,
- citlivý na elektrostatický výboj (ESD),
- chladený alebo mrazený,
- nebezpečný,
- alebo podlieha špecifickým legislatívnym či bezpečnostným požiadavkám?
Čím presnejšie sú tieto požiadavky definované na začiatku, tým menšie je riziko komplikácií v ďalších fázach projektu.
6. Potrebujete sledovať šarže, sériové čísla alebo exspiráciu?
V niektorých prevádzkach nestačí iba vedieť, koľko kusov určitej položky je na sklade.
Farmácia, potravinárstvo, elektronika alebo výroba môžu napríklad vyžadovať:
- FIFO,
- FEFO,
- sledovanie šarží,
- sledovanie sériových čísel,
- úplnú vysledovateľnosť pohybu tovaru.
Tieto požiadavky je potrebné zohľadniť nielen pri návrhu fyzického skladu, ale aj pri návrhu softvéru a jeho integrácie.
7. Koľko SKU máte dnes – a koľko ich budete mať o päť rokov?
Počet skladovaných položiek býva jedným z najdôležitejších vstupov pri dimenzovaní systému. Nestačí však poznať iba dnešný stav.
Ak dnes skladujete napríklad 10 000 SKU, ale v priebehu niekoľkých rokov očakávate rast na 15 000 alebo 20 000 položiek, návrh automatizácie by mal s týmto vývojom počítať.
Projekt preto plánujte nielen pre súčasnosť, ale aj s realistickým výhľadom na ďalšie tri až päť rokov.
8. Máte kvalitné údaje o skladovaných položkách?
Čím detailnejšie sú vstupné údaje, tým presnejšie možno budúci systém navrhnúť.
Základom sú tzv. MasterData, napríklad:
- ID položky,
- rozmery balenia,
- hmotnosť,
- množstvo položiek,
- prípadne používaný typ prepravnej jednotky.
Ideálne je mať tieto údaje k dispozícii v elektronickej podobe, napríklad vo formáte XLS, XLSX alebo CSV.
Rozmerové údaje umožňujú určiť potrebnú kapacitu. Samy osebe však ešte nehovoria, ako má systém fungovať. Na to sú potrebné aj údaje o pohybe tovaru.
9. Aké boxy a prepravné jednotky používate?
Automatizovaný systém nepracuje iba s jednotlivými produktmi. Dôležitú úlohu zohráva aj spôsob, akým sú skladované a prepravované.
Môže ísť napríklad o:
- plastové prepravky,
- kartónové krabice,
- tácky,
- zásobníky,
- palety,
- špeciálne obaly.
Dôležité sú ich rozmery, maximálna hmotnosť aj to, či používate štandardizované alebo veľmi rozdielne prepravné jednotky.
10. Akú skladovaciu kapacitu skutočne potrebujete?
Koľko boxov, prepraviek, paliet alebo jednotlivých kusov musí nový systém pojať?
Rovnako ako pri počte SKU je vhodné rozlišovať:
- súčasnú potrebnú kapacitu,
- očakávaný rast,
- rezervu pre sezónne výkyvy,
- plánovanú kapacitu o niekoľko rokov.
Predimenzovanie systému zbytočne zvyšuje investíciu. Príliš malé riešenie môže naopak začať obmedzovať prevádzku krátko po inštalácii.
11. Koľko priestoru môžete automatizácii vyhradiť?
Automatizácia často umožňuje využívať priestor výrazne efektívnejšie ako klasické regálové skladovanie. Napriek tomu je potrebné poznať presné podmienky budovy.
Základným údajom sú rozmery dostupného priestoru:
šírka × hĺbka × výška.
Práve výška býva často prehliadaným parametrom. Moderné skladovacie technológie totiž umožňujú využívať priestor smerom nahor a zvýšiť kapacitu bez rozširovania pôdorysu skladu.
Okrem samotných rozmerov je vhodné preveriť aj stavebné obmedzenia, stĺpy, sprinklerový systém, únikové cesty alebo možnosti kotvenia technológie.
12. Aký výkon musí sklad zvládnuť?
Kapacita odpovedá na otázku „koľko toho potrebujeme uložiť“. Výkon odpovedá na otázku „ako rýchlo s tým potrebujeme pracovať“.
Zaujímať by vás malo napríklad:
- koľko výdajných objednávok spracujete za hodinu alebo zmenu,
- koľko príjmových objednávok spracujete,
- koľko položiek obsahuje priemerná objednávka,
- koľko položiek sa priemerne naskladňuje,
- či naskladňovanie a vyskladňovanie prebiehajú súčasne.
Tieto informácie sú zásadné pre správne dimenzovanie automatizovaného systému.
13. Ako vyzerá skutočný priebeh objednávok počas dňa?
Dva sklady môžu spracovať rovnaký počet objednávok za deň, a napriek tomu potrebovať úplne odlišné riešenie.
Prvý môže mať rovnomernú prevádzku počas celej zmeny. Druhý musí väčšinu objednávok vybaviť počas dvojhodinovej rannej špičky.
Preto sú mimoriadne cenné skutočné výkonnostné údaje. Ideálne by mali obsahovať napríklad:
objednávku – položku – počet kusov – dátum a čas výdaja.
Na prvú analýzu je vhodné pracovať aspoň s niekoľkými mesiacmi prevádzkových údajov a zahrnúť štandardné obdobia aj obdobia s mimoriadnym zaťažením.
Práve analýza reálnych údajov dokáže odhaliť štruktúru objednávok, ABC profil položiek alebo špičky, ktoré by z jednoduchého denného priemeru neboli zrejmé.
14. Ako má automatizácia zapadnúť do okolitej prevádzky?
Skladovacia technológia spravidla nefunguje izolovane.
Už pri príprave projektu je preto vhodné premýšľať o tom, či bude potrebné prepojenie napríklad s:
- dopravníkovou technikou,
- robotom,
- AGV alebo AMR,
- baliacou linkou,
- výrobnou technológiou,
- ďalším automatizovaným skladovacím systémom.
Rovnako dôležitá je digitálna integrácia.
Aký ERP alebo WMS systém používate? Ako sa budú odovzdávať objednávky? Kde bude evidovaná skladová zásoba? Ako budú jednotlivé systémy komunikovať?
Čím skôr sú tieto otázky vyjasnené, tým jednoduchšia býva následná implementácia.
15. Ako zistíte, že bola automatizácia úspešná?
Ešte pred začiatkom projektu by malo byť jasné, čo chcete automatizáciou dosiahnuť.
Cieľom môže byť napríklad:
- zvýšenie skladovacej kapacity,
- úspora skladovej plochy,
- vyšší výkon,
- skrátenie času vychystávania,
- zníženie chybovosti,
- lepšia ergonómia,
- zníženie prevádzkových nákladov,
- efektívnejšie využitie pracovnej sily,
- vyššia dostupnosť tovaru.
Ak je súčasťou rozhodovania aj návratnosť investície, je vhodné vopred určiť, ktoré úspory a prínosy budú zahrnuté do ROI a aká doba návratnosti je pre spoločnosť prijateľná.
Rovnako dôležitý je časový horizont. Je automatizácia potrebná okamžite, počas nasledujúcich šiestich mesiacov, do jedného roka alebo ide zatiaľ o dlhodobý plán?
Jasne definované ciele umožnia neskôr objektívne posúdiť, či projekt priniesol očakávané výsledky.
Dobrá automatizácia sa začína kvalitnými údajmi
Pri plánovaní automatizácie je lákavé začať porovnávaním jednotlivých technológií. V skutočnosti však vhodné riešenie vzniká až na základe kombinácie priestoru, sortimentu, skladovacej kapacity, požadovaného výkonu a očakávaného vývoja spoločnosti.
Preto je dôležité venovať dostatok času príprave vstupných údajov.
Rozmery skladu ukážu, čo je technicky možné. MasterData pomôžu určiť potrebnú kapacitu. Historické údaje o objednávkach ukážu skutočné požiadavky na výkon. A plánovaný rast pomôže zabezpečiť, aby riešenie fungovalo nielen po spustení, ale aj v ďalších rokoch.
Čím lepšie sú tieto otázky zodpovedané na začiatku, tým pevnejší základ má celý projekt automatizácie skladu.
Ďalšie informácie o automatizovaných skladovacích a vychystávacích systémoch nájdete na webovej stránke Kardex.